Ján Bitala, sa narodil v roku 1925. V roku 1944 sa vyučil za kachliara v Žiline u nemeckého kachliara Vincenta Fridricha. Hneď po vyučení sa začal venovať tomuto remeslu. V období socializmu existoval podnik Oblastné komunálne služby so sídlom v Bytči kde do roku 1989 senior Ján zabezpečoval služby v oblasti „kachliarstva“. Prevádzku mal 1 km od svojho bydliska, kde kedysi bola drevená hala pre ovce a volalo sa to i ovčín. I v čase „kachliarstva“ ešte tejto dielne ostávala stále prezývka „ovčín“ (viď dole nižšie foto). V tomto období staval prevažne šporáky a kachľové izbové pece stojaté v okolí Bytče v obciach Hvozdnica, Štiavnik, Papradno, Stupné, Jasenica, Maríková, Vysoká nad Kysucou, na Morave ako aj i v iných okolitých dedinách cca asi 50 km od miesta bydliska. V rámci svojich kachliarskych aktivít majster kachliar zaučil do tajov kachliarskeho remesla i synov Jána a Jozefa. Prevažne sa synovia cez každé letné školské prázdniny venovali a tým aj zaúčali kachliarstvu vo forme aktívnej praxe.
Manželka Jána Bitalu seniora, Anna sa narodila v roku 1926. Aj napriek tomu, že sa hlavne venovala chodu domácnosti, aj ona v prípade potreby pomáhala manželovi. Chodia s ním priamo na stavby, alebo mu pomáhala doma pri osekávaní a brúsení kachlíc v rámci prípravy na realizáciu stavby. Majster kachliar za rozvoj a chod kachliarskeho remesla bol ocenený rôznymi vyznamenaniami. Osobitne bol ocenený za rozvoj tohto remesla, ktoré v tom čase na Slovensku upadalo, no on ho naopak rozvíjal, o čom svedčí i veľké množstvo jeho stavieb, ktoré sa používajú a sú funkčné dodnes.
Ján Bitala senior sám vymyslel celkom dokonalý systém tzv. podkovy, tzv. na letné a zimné vykurovanie na čo sa pripájajú radiátory. Tento systém používa firma doteraz. Sám si aj so synmi chodil na kachlice do okresu Blansko, Česká republika. Táto fabrika má už vyše 100-ročnú tradíciu a synovia Ján a Jozef pokračujú v spolupráci a odbere kachlíc doteraz s uvedenou firmou. Stavba sporáka, pece alebo krbu trvala približne 4-5 dní. Byť úspešný a uznávaným v danom remesle si už vtedy vyžadovalo mať dostatok odborných a praktických skúseností. Aj preto „kachliarov“ oslovovali „pán“ či „majster“.
Od toho obdobia syn Jozef začal aktívne podnikať v kachliarskom remesle. Začiatkom 90-tych rokoch firma zaznamenala výrazný nárast zákaziek a otec Ján spolu s bratom Jánom už nestačili vlastnou kapacitou zabezpečiť realizáciu zákaziek. Riešenie danej situácie si vyžadovalo rozšíriť firmu a prijať nových zamestnancov v odbore kachliarstvo. Firma mala vysoké nároky pri nových zamestnancoch na odbornú spôsobilosť, čo sa v mnohých prípadoch aj darilo naplniť, ale nie je kachliar ako kachliar. Aj keď niektorí boli odborne zdatný objavili sa u nich iné nedostatky a spolupráca bola ukončená. A začínal nový kolotoč hľadania. Pre elimináciu tohto nedostatku na stabilizáciu pracovnej sily Jozef požiadal Ministerstvo školstva SR v rokoch 1997, aby mu bol pridelený kredit s počtom 1318 hodín na výučbu tohto remesla, ktorý aj bol udelený a ako prvý a sám na Slovensku začal s vyučovaním tohto pekného kachliarskeho remesla. S týmto vyučovaním pokračujú vo firme doteraz a noví uchádzači majú o toto klasické staré remeslo čím ďalej väčší záujem.
Tým, že si Jozefova firma popri podnikaní koncom 90-tych rokoch začala pripravovať svojich kachliarov, ktorí vo firme dodnes pracujú, sa personálna oblasť stabilizovala. Takáto stabilita je najvhodnejšia pre podnikanie v takomto remesle, lebo kachliarstvo je náročné remeslo, treba sa ním zaoberať vážne celý život (nové technológie, náročnejšie požiadavky od zákazníkov…), a tým samozrejme súvisí aj požiadavka na odbornosť – vzdelanosť.
Jozefova matka zomrela v roku 2000 a otec v roku 2002. Otec do posledných dní svojho života pomáhal synovi Jozefovi pri stavbe prenosných šporákoch a peciach. Po smrti otca Jozefovi vypomáha s firmou brat Ján dodnes.
V roku 2004 si Jozef za pomoci aj iných kachliarov zo Slovenska založil Cech kachliarov a krbárov Slovenskej republiky, kde na ustanovujúcom Valnom zhromaždení bol zvolený za predsedu cechu. Cech obhajuje a presadzuje oprávnené záujmy svojich členov a v rámci schváleného akreditovaného vzdelávacieho programu Ministerstvom školstva SR sa podieľa na vzdelávaní v odbore kachliarstvo.
V roku 2000 bol Ministerstvom školstva SR opätovne akreditovaný učebný odbor „kachliar“. Cech ponúka odborným školám možnosť vykonávať odbornú prax v ich prevádzkarňach. V opodstatnených prípadoch je možné túto odbornú prax vykonať bezplatne, pre žiakov zo sociálne slabších rodín ponúkame ubytovanie zdarma. Záleží nám na tých, ktorí majú záujem o toto remeslo a aj z tohto dôvodu im chceme ponúknuť aj primerané podmienky na praktickú výučbu v odbore kachliar.
V roku 2007 bol Jozef menovaný za člena Technickej komisie pri Slovenskom ústave technickej normalizácie v Bratislave a v to istom roku mu bol odovzdaný čestný list za zásluhy pri obnovení učebného odboru kachliar.
Nerozlučiteľnou spojitosťou pri stavbe kachliarskych pecí a krbov sú aj poznatky z oblasti kominárstva. V roku 2007 Jozef úspešne ukončil akreditovaný rekvalifikačný kurz na remeslo kominár.
V súčasnom období sú vo firme traja Bitalovci, ktorí majú svoj team pracovníkov. Otec s matkou mám dali dobré základy k tomuto peknému remeslu a veríme, že toto budeme rozširovať ďalej. Sme si vedomí, že vyučovaním a odovzdávaním poznatkov z danej oblasti si zväčšujeme konkurenciu voči sebe, ale len konkurencia nás posúva ďalej. Skúsenosti nám dávajú za pravdu, že kachliar sa učí celý život a celý život sa stretáva s rôznymi stavbami, s ktorými by si mal vždy odborne poradiť k úplnej spokojnosti zákazníka. Reálny život prináša rôzne situácie a tomu nie ja inak aj v tomto remesle a tie je potrebné riešiť v rámci obojstrannej komunikácie medzi kachliarom a zákazníkom. Náš jediný cieľ je spokojný zákazník.
Kamnarstvi
Magyar
Deutsch
русский
English