V dnešnej dobe existuje na Slovensku veľa firiem, ktoré predávajú a inštalujú krby, pece a sporáky. Niektoré z nich však propagujú výhodnosť svojich výrobkov len preto, že iný typ nevedia postaviť. Predajcovia krbových vložiek niekedy tvrdia, že obložením krbu kachľami bude vznikať sálavé teplo, ale tým zákazníkov zavádzajú. Pri teplovzdušných krboch s akýmkoľvek obložením vzniká rýchla cirkulácia vzduchu a podiel sálania je len veľmi malý. Na stavbu akumulačných pecí je rozhodne potrebný skúsený kachliar. Teplo kachľovej akumulačnej pece je najkvalitnejšie a najpríjemnejšie. V krajinách západnej Európy sú tieto pece veľmi obľúbené pre kvalitu tepla a ich malú náročnosť pri obsluhe. Odbornú kachliarsku firmu je treba vyberať dôsledne. Vyhnete sa tak zbytočným problémom. Dnes sa už začína požadovať pri kolaudácii domu a revíznej správe na komín aj doklad o odbornej spôsobilosti kachliarskej realizačnej firmy. Zárukou spôsobilosti je určite členstvo v niektorom slovenskom cechu kachliarov. Aby ste si vedeli správne vybrať vykurovacie teleso zodpovedajúce presne vašim požiadavkám, uvádzame prehľad základných pojmov, ktoré vám v tom pomôžu, klady a zápory jednotlivých typov vykurovania a tiež porovnanie situácie v rôznych krajinách Európy.
Je to krb bez krbovej vložky s otvoreným murovaným ohniskom. Podobné sa najviac stavali v minulosti. Mali ich hradní páni, v kaštieľoch, na zámkoch, ale i v domoch. Krb bez krbovej vložky má síce dlhoročnú tradíciu, ale slúži skôr na estetické účely. Nedodáva veľa tepla, zohreje len prísediacich v relatívnej blízkosti, aj to len dovtedy, kým prikladajú. Jeho nevýhodou je aj to, že zo všetkých uvedených výhrevných telies má najväčšiu spotrebu paliva. Napriek tomu, že klasické kozuby vyzerajú jednoducho, stavajú sa ťažšie ako typy s vložkami a veľa firiem to ani správne nedokáže. Tieto krby si vyžadujú obyčajne väčší priemer komína, záleží od veľkosti ohniska a miestnosti. Naša organizácia postaví takýchto klasických krbov približne 2 až 5 za rok.
Ako je to v zahraničí?
Podobná situácia je i v Poľsku. Keby sa Slovák či Poliak rozhodoval, čo si dá postaviť, rozhodne sa zvyčajne pre teplovzdušný s vložkou. V Rakúsku sa, naopak, iste radšej rozhodne pre krb klasický bez krbovej vložky. Bežný Rakúšan chce originalitu a nezaujíma ho v tomto prípade, že klasický krb nedá veľa tepla a volí romantiku pri klasickom krbe. Krb teplovzdušný moderný toto, bohužiaľ, nikdy nemôže poskytnúť.
U nás na Slovensku je to „hit“ od 90-tych rokov. Je populárny ani nie z hľadiska kvality vykurovania, ale len vďaka silnej reklame a nižšej ceny. V porovnaní s klasickými a hypokaustovými pecami patrí medzi lacnejšie vykurovacie média. Na akom princípe vykuruje?
Teplovzdušný krb pozostáva z liatinovej alebo oceľovej krbovej vložky, ktorá sa obstavia tehlami, šamotkami alebo keramickým obkladom – „kachľami“. Používajú sa aj iné prídavné materiály ako mramor, žula, kameň, drevené rímsy, pieskovec a podobne. Jeho výhrevné schopnosti už viac prevyšujú predošlý typ, je však pomerne lacnejší a jednoduchšie sa inštaluje. Je to zatiaľ asi najľahší systém zo stavebného hľadiska, čiže zručný pracovník sa dokáže pri teplovzdušnom krbe v stavaní asi najrýchlejšie naučiť. Samozrejme, vždy treba dodržiavať prísne protipožiarne opatrenia. A pri teplovzdušných krboch a teplovzdušných peciach obzvlášť!
V tomto teplovzdušnom zariadení je podstatná kvalita krbovej vložky, ona rozhoduje, koľko tepla krb vyprodukuje. Či sa už krbová vložka obloží kachľami, alebo kameňom, nemá až taký veľký podstatný vplyv na výkon ani na dĺžku udržovania tepla v plášti krbu či v miestnosti. Pri spaľovaní dreva v teplovzdušnom krbe vzniká cirkulácia – rýchla výmena vzduchu. Krb zohreje vzduch pomocou rozpálenej kovovej vložky. Ten potom prúdi hore, ku stropu miestnosti, a po ochladení klesá k podlahe. Tak vznikajú prúdy teplého vzduchu – z toho pochádza aj ich označenie. Teplovzdušné typy ohnísk vykúria priestor okolo seba pomerne rýchlo, teplotný spád medzi stropom a podlahou však býva veľký. Ich užívatelia sa zvyknú sťažovať na teplý suchý vzduch v oblasti hlavy a súčasne studené nohy. Nezanedbateľná je aj vyššia spotreba paliva a nutnosť častého prikladania oproti kachľovým peciam. Na teplovzdušné krby môže byť pripojený teplovodný dodatok na radiátory, bojler, podlahové vykurovanie a pod.
Výhody:
Nevýhody :
Ako je to v zahraničí?
Najviac sa teplovzdušné krby stavajú u nás a v Poľsku, obľubu si získavajú aj na Ukrajine a v krajinách východnej Európy. V Českej republike sa už stavajú menej a v Rakúsku, Nemecku a iných západných krajinách len minimálne. Podľa našich skúseností v Rakúsku prakticky stavia teplovzdušný krb len každý 20-ty zákazník (väčšinou pochádzajúci zo Slovenska alebo krajín bývalej Juhoslávie) a približne 95% stavieb tvoria kachľové pece – kachelofen.
Uvedené zariadenie naša organizácia považuje medzi najúspornejšie a najzdravšie vykurovanie. Vnútro sálavej pece je z tehál alebo šamotiek, ktoré šíria teplo sálaním. Tepelné žiarenie sálavého tepla vytvára v interiéri relatívne nízku teplotu, nevznikajú však zvýšené pohyby vzduchu, teplotné spády ostávajú malé a vlhkosť prostredia kolíše okolo optimálnej hodnoty 30–50 %. Vytvára tak príjemnú a zdravú tepelnú pohodu. Sálavé piecky vykurujú miestnosť, v ktorej stoja, prídavnými ťahmi – prieduchmi, cugami (každý kachliar to môže nazývať i inak), ktoré sa však môžu viesť aj do iných miestností. Jednou pecou tak môžete vyhriať celý obytný objekt. Na rozdiel od teplovzdušných typov sprostredkujú v akumulačných telesách prestup tepla spaliny z ohňa. Vďaka uzavretému okruhu prieduchov je v nich spotreba paliva minimálna a prikladať stačí približne dvakrát za deň. Týka sa to hlavne pece bezroštovej, v čase uzatvorenia dvierok nie je prísun vzduchu do ohniska a po spálení dreva je rozhorúčená i spodná šamotka, ktorá slúži miesto roštu. Keď do vyhasnutého ohniska dáme suché drevené triesky aj na druhý deň, bez problémov sa chytia, takže nie je potrebné v peci rozkurovať odznova. V peci sa ale i musíme vedieť naučiť kúriť, je na to určitý postup. Povrch sálavých roštových i bezroštových pecí je upravený kachľami alebo omietacími kachľami. Vzhľadovo rozoznávame pece celokachľové, biele alebo kombinované s kachľami a omietkou. Toto zariadenie postaví len kachliar – odborník.
Na podobnom princípe vytvára teplo zariadenie kachľovej pece s roštom, akurát v ohnisku je umiestnený rošt a popol sa dá vynášať v tomto prípade v popolníku. Prikladanie do tejto pece je len o málo častejšie ako do bezroštovej, stále ju zaraďujeme medzi najúspornejšie a najkvalitnejšie zariadenia. Uvedená pec slúži hlavne na vykurovanie v tej miestnosti, kde je postavená. Toto zariadenie postaví len kachliar – odborník. Pracovník pri stavbe musí dodržiavať prísne protipožiarne opatrenia.
Výhody sálavých pecí s roštom aj bez roštu:
Nevýhody sálavých pecí s roštom aj bez roštu:
Ako je to v zahraničí?
Tieto pece sa najviac stavajú v Rakúsku, Nemecku a iných západných krajinách. Sú tam maximálne obľúbené pre kvalitu tepla. U nás sa stavali v minulosti podobe vysokých kachľových izbových pecí, ale neskôr sa často búrali. Tak isto sa stavali v ČR, Poľsku, Maďarsku a na Ukrajine, čiže je to asi najosvedčenejší druh pece! V západných krajinách je dnes podobný systém pecí, akurát tam pokročili hlavne v oblasti dizajnu. Okrem vysokých stojatých pecí sa tam stavajú aj rôzne iné tvary, niekedy aj členité a nižšie. U nás sa vzhľad orientoval niekedy na 2 – 3 dizajnové štýly.
Kombinované zariadenie poskytujú viac typov vykurovania, a to sálavé i teplovzdušné. Dá sa zjednodušene povedať, že takáto pec je predelená vo vnútri na polovičku. Prvá časť kde je krbové ohnisko je teplovzdušná, dym z nej však nejde ihneď do komína, ale prechádza ďalej druhou časťou pece ťahmi – prieduchmi – cugami. Spotreba paliva v kombinovaných telesách je vyššia, ako v samotnej peci sálavej, ale zase nižšia ako v teplovzdušnom či otvorenom krbe. Ale tiež ich výhodou je to, že z teplovzdušnej časti môžeme rozviesť rozvody i do vzdialenejších miestností. Pec po dokúrení neudržuje teplo tak dôkladne, ako originálna sálavá, jej výkon záleží od konštrukcie, kvality krbovej vložky a dobrej práce kachliara. Praktickým riešením je kvalitné sálavé teplo nechať v tej miestnosti, kde stojí pec a teplovzdušné vývody nasmerovať do iných miestností, v ktorých na kvalite tepla až tak nezáleží, napríklad do podkrovia, chodby, kúpeľne a podobne. Toto zariadenie postaví len kachliar – odborník, a treba vždy dodržiavať protipožiarne opatrenia.
Kombinované pece sa u nás v minulosti stavali veľmi málo a boli po technickej stránke trocha iné, keďže vtedy ešte krbové vložky neexistovali. Kachliar vtedy zhotovil ohnisko a zaň umiestnil vzduchovú medzeru. V nej potom prúdil ohriaty vzduch napríklad do chodby, či do hornej miestnosti. Tento vzduch nemal veľmi silný tepelný výkon, ale zato bol príjemnejší, ako silne ohriaty vzduch z krbových vložiek. Takéto systémy sa používali nielen u nás, ale aj v Rakúsku, kde sme v poslednom čase robili na nich rekonštrukcie.
Výhody pece kombinovanej sálavej s teplovzdušným alebo hypokaustovým vykurovaním:
Nevýhody pece kombinovanej sálavej s teplovzdušným alebo hypokaustovým vykurovaním
Teplovzdušná pec pracuje na podobnom princípe ako teplovzdušný krb, s tým rozdielom, že vzhľadom pripomína kachľovú sálavú pec. Vnútro pece je duté ako v teplovzdušnom krbe, vložka v peci je však vyššia a užšia. Produkuje menej kvalitné teplo, čiže je na rovnakom alebo podobnom princípe ako teplovzdušný krb. Toto zariadenie postaví aj zručný odborník – krbár, musí ale ovládať spájanie – skladanie kachlíc, a pri stavbe treba dodržiavať prísne protipožiarne opatrenia.
Týmto druhom pecí sa pýšia hlavne firmy, ktoré nevedia robiť pece na princípe sálavého tepla. Tvrdia, že stavajú kachľové pece, ale pozor, tieto pece nie sú originál sálavé ako kachľová pec, prakticky je to teplovzdušné vykurovanie, len je to obložené kachľami.
Výhody:
Nevýhody:
Toto zariadenie využíva princíp teplého vzduchu v uzatvorenom priestore. Na rozdiel od teplovzdušných telies, pri ktorých horúci vzduch stále cirkuluje v miestnostiach, však pri hypokauste nie sú otvory na vyústenie tohto horúceho vzduchu. Takže horúci vzduch, ktorý vzniká z oceľovej, liatinovej vložke, alebo z iného ohniska v hypokaustovej pece, koluje a obmieľa vnútorné steny z kachlíc alebo iného vhodného materiálu, čím ich ohreje. Výhodou tejto pece je tvarová rozmanitosť, členitosť a originálny náročný vzhľad. Ak zasahuje aj do ďalších miestností, ohriaty vzduch z pecovej vložky sa dostane do všetkých častí pece, a tým i ohrieva všetky miestnosti. Firmy, ktoré sa zaoberajú hypokaustovým vykurovaním uvádzajú, že vyprodukované teplo je kvalitné ako pri sálavej peci, ale je medzi nimi zásadný rozdiel. Sálavá pec sa totiž nahrieva prúdením dymu – spalín, ktoré kolujú v ťahoch, ohrieva kachlice a má minimálnu spotrebu paliva. Hypokaustová pec sa nahrieva prúdením horúceho vzduchu, čiže ohnisko je od kachlíc oddelené vzduchopriestorom. Spotreba paliva v nej závisí od typu pecovej vložky a od ťahového systému. Pri porovnávaní hypokaustovej a sálavej pece z hľadiska skúseností považujeme len sálavú pec stále za najkvalitnejšiu, ako po zdravotnej stránke vykurovania, tak i z pohľadu úspory paliva.
Toto zariadenie postaví aj zručný odborník – krbár, akurát musí vedieť spájať – skladať kachlice. Treba dodržiavať prísne požiarne predpisy pri stavbe.
Výhody:
Nevýhody:
Šporák slúži hlavne na varenie a pečenie, ale môže byť dobrým pomocníkom aj pri vykurovaní. Ak má šporák 2 ohniská, je možné naň zapojiť i tzv. podkovu na radiátory. Keď sa kúri v dolnom ohnisku, je v činnosti šporák i radiátory, keď v hornom ohnisku, využíva sa len šporák. Podkova sa dá zapojiť i do prenosných šporákov, čo je cenovo výhodnejšie. Šporák vstavaný na pevno môže mať výkon cca od 10kW do 13kW. Šporák sa dáva hlavne do kuchyne, ale používa sa i vo viacúčelových miestnostiach, napríklad na chatách či chalupách.
Šporák považujeme viac menej za sálavé teplo, ale treba doňho viac nakladať. Rýchlo zohreje miestnosť od horúcich platní a dobre postavený šporák udrží teplo po naložení dreva od večera až do rána. Neudrží teplo však tak dlho, ako sálavá pec.
Tu uvádzame prehľadnú schému porovnania spotreby paliva pri jednotlivých typoch kúrenia:
Často tu opisujeme, že uvedené zariadenie postaví zručný odborník – krbár alebo naopak len kachliar, odborník. I keď máme na Slovensku schválenú remeselnú činnosť „kachliar“ alebo „kachliarstvo“ vieme, že po vyučení tohto remesla by mala uvedená osoba ovládať všetky stavby. Je pravdou a vieme, že to tak v realite nie je. Veľa z týchto firiem je takých, ktoré sa venujú len stavbám krbov, a nevedia postaviť kachľové pece alebo pre náročnosť stavby sa peciam nechcú venovať, a preto tu takto uvádzame, nech si viete predstaviť, kde a na aké zariadenie si môžete hľadať odborníkov.