V minulosti boli u nás stavané klasické sálavé pece. Väčšinou boli roštové a vyššieho tvaru, tvorili hranatý stĺp s rozmermi približne 50 x 50 cm x 200 cm na výšku. Samozrejme, že tieto rozmery pecí sa mohli odlišovať, niekde mohla byť pec nižšia alebo hrubšia. Podstatné v týchto peciach boli vždy tzv. ťahy – cugy. Prúdia cez ne spaliny – dym, od nich sa nahrieva pec a vzniká tzv. sálavé teplo. Vplyv tohto originálneho tepla na zdravie človeka zatiaľ nenahradilo asi žiadne iné kúrenie. Jedinečné sú aj iné parametre sálavých pecí, napríklad úspora paliva. V týchto peciach sa vždy kúrilo tak, že mali dvierka s ohniskom, kde sa dávalo palivo. Pod ohniskom sa takmer vždy dávali popolníkové dvierka, čiže vysúvací plechový hranatý popolník. Tento popolník s popolom sa po dokúrení, alebo aj počas neho, vytiahol a vysypal. Keď sa sálavé pece nahrejú, bez problémov ostanú teplé aj do obeda ďalšieho dňa. Na druhý deň je však v roštových typoch potrebné znovu rozkúriť. Pri horšom ťahu pri rozkurovaní pomôžu pootvorené popolníkové dvierka, cez ktoré do ohniska prúdi vzduch, čo sa dá používať aj ako celkom dobrá regulácia.
Dnes sa vo väčšej miere začínajú stavať sálavé pece bez roštu, čiže bezroštové. Ich výhodou je, že keď večer skončíme s kúrením v takejto dobre rozkúrenej pece, na druhý stačí na zapálenie len suché tenšie drevo, chytí sa samo. Dole nie je rošt, ale rozpálené šamotové tehly, ktoré udržujú pahrebu horúcu. Aj spotreba paliva je ešte o niečo nižšia ako v roštových. Popol v týchto peciach je pri suchom dreve v minimálnom množstve, stačí ho vybrať asi raz za 15 dní. V bezroštových peciach je potrebné vedieť kúriť. Aby sme to dokázali, pomôže nám stručný opis kúrenia v bezroštovej peci (platí aj pri roštovej, ale v tej nemusíme dosiahnuť určitých parametrov):
Najlepšie sa kúri tvrdým drevom (napr. buk) a podstatné je aby bolo suché, tj. malo by pod strechou schnúť minimálne 1 rok (čím suchšie, tým má lepšiu kvalitu čo sa týka spotreby, účinnosti i čistoty pece).
Neodporúčame kúriť pilinami, orechovými škrupinami, plastmi alebo inými, viac či menej zápalnými látkami (pri kúrení sa vytvárajú pri nich plyny a hrozí výbuch pece). Treba tiež dávať pozor na výber brikiet, či nie sú zlisované s inými prímesami.
V čerstvo postavenej peci treba kúriť určitý časť len veľmi jemne, napríklad po 15 minútach denne (môže sa i viackrát denne) s tzv. trieskami, a to po dobu približne 2 až 4 týždne. Dvierka pri tomto kúrení a vysúšaní je najlepšie mať stále jemne pootvorené.
Keď je pec vysušená, do ohniska dáme suché triesky, na ne položíme už hrubšie vysušené drevo a zakúrime. Dvierka počas kúrenia musia byť vždy jemne pootvorené. Ak máme dvierka, ktoré majú iný prívod vzduchu do ohniska, tento vzduch vždy musíme použiť! Ak je to možné, treba vopred naložiť do ohniska toľko dreva, koľko je doporučené výrobcom – staviteľom, napr. 7 kg s nakladaním po 8 hodinách alebo 12 kg s nakladaním po 14 hodinách. Na tieto parametre pece sa informujte vždy u staviteľa. Uvedený proces vykúrenia – spálenia tohto množstva dreva by mal trvať cca 30 minút a väčšie množstvo napr. do 100 minút. Mali by ste kúriť v takých intervaloch, ako udáva výrobca – staviteľ. Naložíte teda 7 kg dreva naraz, drevo sa vykúri cca po 1 hodine a až keď budú nad pahrebou len malé plamienky, môžete zatvoriť nakladacie dvierka, alebo iný prívod vzduchu, to nám zaručí dlhú dobu hriatia. Pec, ktorá je nahriata by Vám mala vydržať bez paliva a ohňa uvedených 8 hodín. Až potom znovu priložíme uvedené množstvo paliva (7 kg). Drevo sa zase chytí od horúceho popola, a celý postup sa opakuje stále po 8 hodinách.
Pec má dobrú účinnosť až vtedy, keď už je po určitom čase (1 – 2 dni) nahriata a pokračuje sa v kúrení. Pec nie je dobrá na krátkodobé kúrenie, napr. na 1 deň. Na krátkodobé kúrenie je lepší sporák alebo teplovzdušný krb, lebo pec sa nám dlhšie rozpaľuje. Často sa stretávame s nesprávnym obsluhovaním pece. Stáva sa, že zákazník chce dať do ešte nevyhriatej pece maximálne množstvo paliva. Myslí si, že keď tam dá veľa paliva, pec mu dá viac tepla. Áno, z časti to môže byť pravda, ale platia tu určité pravidlá :
nahriatie pece trvá cca 1/2 dňa (dĺžka nahriatia pece záleží aj od toho, o aký typ pece ide)
keď je pec nahriata, stačí, keď sa nakladá do nej v predpísaných intervaloch, teda napr. po 8 – 12 hodinách, aj keď je drevo spálené už po 1 hodine! Mohlo by sa zdať, že keď tam drevo nie je, pec vyhasne, ale to je omyl.
opak je pravdou – aj keď v peci nie je drevo a oheň nehorí, pec nebude chladná (vychladne len minimálne), drží stále teplo. V peci sa bez problémov rozkúri aj po 8 – 12 hodinách, a to je účel pece – úspora, a minimálna obsluha pece ! Nehovoriac o lekárskych účinkoch pecí…
Zákazník si niekedy myslí, že maximum z pece dostane, keď v nej bude stále horieť drevo. Neuvedomuje si, že pec stálym kúrením prehrieva, pec sa môže rozťahovať, a navyše má veľkú spotrebu paliva, asi takú, ako keby kúril v krbovej vložke. Čiže pre takúto prehrievanú pec by neplatili zákony o peciach. Takže ak vidíte, že pec sa rozťahuje a pec je dobre postavená, tak obmedzte kúrenie – v peci zrejme silne kúrite! Preto ak máte pec, prosíme, postupujte podľa tohto návodu a naučte sa v peci kúriť. Trpezlivosť Vám prinesie i maximálny pôžitok a úžitok. Doteraz sme boli v niektorých spotrebičoch naučení kúriť stálym prikladaným, ale pri peciach to neplatí
Kamnarstvi
Magyar
Deutsch
русский
English